História

 

Historické korene klampiarskeho remesla v našej firme siahajú k 20 až 30-tim rokom minulého storočia, do obdobia kedy nastáva rozmach hutníckeho a železiarenského priemyslu v Nemecku a v Čechách. V tomto období  sa postupne s rozvojom valcovni priváža aj do našich zemepisných šírok  nový druh krytiny a to najprv „čierny“ a neskôr pozinkovaný plech. Medzi najchýrnejších klampiarskych majstrov na východe Slovenska a Zakarpatskej rusy patrili práve majstri z Mukačeva /cechmajster Farkaš/, kde absolvovali učňovské a tovarišské štúdium a prax  otec a starý otec (zakladateľa dnešnej podoby firmy Stavrekon) Antona Bereša. Po vyučení na klampiarskych majstrov sa špecializovali na pokrývanie výškových sakrálnych stavieb.  V tejto profesii „semilegálne“ pokračovali aj počas obdobia kolektivizácie a totalitného režimu a tak zrekonštruovali a zachovali množstvo veží a striech miestnych kostolov a cerkvi,  ktorým sa štátne firmy a vtedajšie zriadenie zďaleka vyhýbali. Tri roky po  nežnej revolúcii v roku 1992 vytvára Ing Anton Bereš na základe rodinného remesla dnešnú podobu firmy pod názvom Stavrekon.  Spolu s bratom Andrejom, Jurajom Vaľočikom, Jánom Počatkom a ďalšími majstrami zúročili svoje skúsenosti pri rekonštrukcii severnej veže Domu sv. Alžbety v roku 1994. 

 

 

Pamätné listiny spolu s pamätnými mincami ukladané do tubusu.

 

 

Článok uverejnený v denníku Nový Čas:

     Dvestoročné záhadné listiny vo veži košickej katedrály - Tajomstvo severnej veže

     Stavebný výťah sa so škripotom pohýňa nahor. Stúpame pozdľž severnej veže košického Dómu svätej Alžbety do výšky sedemdesiat metrov nad mestské ulice. Ešte niekoľko krkolomných rebríkov a sme pri špičke stavby."Nie je pre mňa novinkou, že v gulatých makoviciach veží bývajú rôzne flaše či iné skrýše obsahujúce písomné svedectvá svojej doby" vysvetľuje vedúci firmy Stavebno-rekonštrukcné práce z Pavloviec nad Uhom, Ing. Anton Béreš "Ale takéto čosi som ešte v živote nevidel" Ukazuje, až na pätinu rokov dobre zachovalý, kovový valec s vyrytým letopočtom 1775. "Pred dvesto rokmi pracovali dôkladne, "vysvetľuje daľej. "Vybrať toto púzdro von bolo možné až po demontáži kríža. Škoda teda bolo námahy toho, kto sa ho skúšal zmocniť tesne po vojne, ked opravovali stopy po gulkách. Po jeho márnej snahe ostala len v trámoch vyrúbaná diera. Zrejme ešte čosi podobné bude v susednej veži, síce nižšej, ale bohatšie, detailnejšie zdobenej. Tu hore našli robotníci tiež zvyšky nejakého koženého, akoby rytierského obleku. Mohol patriť nočnému vartárovi, bdejúcemu nad Košicami. "O chvíľu odskrutkujeme vrchnák približne 60 centimetrov dlhej a osem centimetrov hrubej rúry a rozkladáme po stole obdivuhodné zachovalé listiny. Čast z nich na ručnom papieri, dalšie písané na pergamene. Ich texty v archaickej latinčine ešte iba čakajú na odborný preklad. Spomínajú sa v nich mená Márie Terézie a Jozefa II., dlhý menoslov nasvedčuje, že na vtedajšom dokončovaní kostola pracovalo veľa majstrov. Koniec koncov, takáto tradícia vkladania pamätných listín do veží, pilierov mostov a podobných monumentov prežíva dodnes. Ešte vidíme v malom papieriku zabalených jedenásť medených mincí. Žiaden poklad čo do penažnej hodnosty, zato isté historická cennosť. Aký osud čaká objavené? Originály spočinú v miestnom biskupskom archíve, faksimile spolu s novými zápismi poputujú v podobnom valci z nehrdzavejúcej ocele opät na to isté miesto. "Pravdepodobne to bude koncom roka, kedy hodláme dokončit naše opravy, "upresňuje stavby vedúci A. Béreš, mimochodom potomok už štvrtej generácie umeleckých klampiarov. "Máme veľa práce s napravením následkov minulých neodborných zásahov do konštrukcie. "Reštaurátori" napríklad na tri či štyri centimetre od seba nabíjali velké kováčské klinčiská. Tým strechu velmi poškodili a dážd s hnilobou dokonali skazu. Naša robota by mohla vydržat aspoň dvesto rokov, ale čo urobí moderná doba so svojím smogom a exhalátmi, to nevieme..."

Článok uverejnený v denníku Korzo:

    Kríž na veži

     Patronóm košickej diecézy je svätý Ondrej. Pri tejto príležitosti sa včera konala slávnostná omša v Dóme sv. Alžbety. Celebroval ju biskup košickej diecézy rímsko - katolíckej cirkvi msgre. Alojz Tkáč, ktorý posvätil Veľký kríž. Pracovníci košickej firmy Béreš (stavebno-rekonštrukčné práce) a firmy Franko Prešov ho potom stavebným výťahom dopravili na špicu severnej veže dómu a umiestnili. (kov)